Mnoho ľudí vníma minimalizmus len ako spôsob, ako mať vždy upratané. Iní si z neho urobili svojho pána a až otrocky sa snažia udržať si minimálny počet vecí. Minimalizmus, ako ho vnímam ja, je skôr o vedomom nasmerovaní pozornosti na to podstatné.

Môj čas, pozornosť a celková energia sú obmedzené. Svoju pozornosť nemôžem venovať všetkému. Musím si vybrať. A keď si vyberiem, niečo iné musím upozadiť.

Koláč mám len jeden

Predstav si, že si chutný okrúhly koláč. Každá vec, činnosť či človek, ktorého stretneš, si vezme časť tvojej pozornosti — akoby si z teba kúsok odhryzol.

Ak sa nechcem nechať úplne zjesť a chcem si niečo zo seba nechať aj pre rodinu a pre seba, musím obmedziť počet vecí, koníčkov aj ľudí, ktorým venujem svoj čas.

Keď si seba predstavím ako jedlo pre ostatných, zmení to môj pohľad na vec. Už nejde len o to, čoho sa mám zbaviť a čo si nemám kúpiť. Ide o to, do čoho chcem vložiť svoju energiu, a o priznanie, že na niečo iné mi už nezostane.

Kľúčové sú pre mňa dve veci:

1. Uvedomiť si vlastné limity. Čas, zdroje a energia sú obmedzené. Prijať to si vyžaduje aj dávku pokory.
2. Nastaviť si priority. Najskôr si potrebujem povedať, čím chcem svoj život naplniť a komu dám svoj pomyselný koláč. A potom prijať, že pre iných už nezostane.

Nestačí hladné krky lepšie zoradiť

Môže to znieť neprakticky. Ak máš práve byt plný harabúrd a už ani nevieš, kam stúpiť, takéto filozofovanie ti môže pripadať odtrhnuté od reality. Možno by si radšej počul, ako veci správne usporiadať, aby si ich ľahko našiel.

Lenže ak máš koláč iba jeden a hladných krkov priveľa, je v podstate jedno, ako ich zoradíš. Jednoducho si musíš vybrať, ktorým dáš jesť. Ostatné sa musia ísť najesť inam.

Tento príklad sa dá použiť aj mimo upratovania. Ja ho používam pri vývoji digitálnych produktov. Ak máš e-shop, zameraj sa na to, čo je pre teba kľúčové: na predaj. Pozornosť preto venuj najmä vstupnej stránke a nákupnému procesu. Pozri sa, či sa celý nákup nedá zjednodušiť alebo skrátiť, skôr než začneš vylepšovať logo či filtrovanie produktov.

Každý podnájomník musí platiť nájom

Ďalšie prirovnanie, ktoré rád používam, je toto: všetko, čo si pustím do bytu — a v širšom zmysle aj do života —, je môj podnájomník. A podnájomník musí platiť nájom.

Skriňa, v ktorej mám uložené svetre, nájom platí. Soška, ktorá mi už nerobí radosť a iba z nej utieram prach, ho neplatí. Ak som nejaký kus oblečenia nemal rok na sebe, už mi rok nezaplatil.

Keď si večer zapnem televíziu, iba sa rozčúlim a pri programe si neoddýchnem, ani televízia neplatí nájom. A povedzme si otvorene: podnájomníkov, ktorí neplatia, by sme v byte netolerovali.

Platí nájom aj tvoja aplikácia?

Aj toto prirovnanie môžeme preniesť do technológií. Ak máš v aplikácii funkciu, ktorú zákazníci nepoužívajú — napríklad chat alebo formulár —, no stále si vyžaduje čas na údržbu a testovanie, nájom ti vlastne neplatí. Možno je čas zvážiť, či si ju chceš ponechať.

Minimalizmus pre mňa nie je súťaž o najmenší počet vecí. Je to vedomé rozhodovanie o tom, čomu dám priestor, čas a energiu.

Vyberaj si preto svojich podnájomníkov zodpovedne.